- deň, streda
Som zlá občianka. Poslala som syna do škôlky so zelenými sopľami. Mamičky, kameňujte! Chcela som uľahčiť môjmu mužovi pobyt na rodičovskej a chcela som s ním ísť v kľude na kávu a na 10 cíg, keď bude malá v kočíku spať. Aj tak si myslím, že keď je dieťa zdravé, nemôže ho nakaziť niekto, kto má zelené sople.
A vytvorila som si tento blog na pravde, božej.. haha. IT-čkár síce hovorí, že to nemá zmysel, že by som to musela zdieľať cez ďalšie kanály ako napr. facebók, čo sa teda nechystám. Tak teraz s napätím sledujem svoj profil na pravde.. Koľko ľudí si už prečítalo moje 2 diela? IT-čkár ma asi schladí, že sú to väčšinou boti a ja si ešte myslím, že asi to ani nikto nemá energiu čítať. Ale ktovie, odkiaľ sa tam vygenerovalo tých 236 videní za 4 hodiny. Samozrejme, v tomto kontexte je to asi nič, ale čo by sme za takúto sledovanosť dali s bývalým frajerom, keď sme na svojej stránke prezentovali svoju dizajnovú značku!
Pozerám najnovšie blogy. Tak na tie o politike sa v počte prečítaní nechytám. Chodí sem zjavne veľa ľudí kvôli tomu. A meno Fico v nadpise garantuje 600 – 1700 videní za veľmi krátky čas.
Ozaj, na chvíľu som si dnes spomenula aj na sex. Je 7my deň, takže čakám, že táto téma ešte počas nasledujúcich dní vygraduje a už sa teším.
Keď som teraz na miláčikovom počítači začala písať do prehliadača „p“ ako pravda, bola až druhá. Prvý bol porntube. Takže asi to kuká. To je dobre. To znamená, že je zdravý. Možno by som si tiež pozrela, ale ešte sa mi nechce, ešte je skoro. Iba 7my deň..
- deň, štvrtok
Snívalo sa mi, že plánujem prejsť popri pobreží celej severnej časti Stredozemného mora, najlepšie na lodi. Od Španielska, cez Francúzsko, pori celom Taliansku, potom Chorvátsko, Grécko, až do Turecka možno. Zháňam dostatočne šialeného parťáka, ktorý by mal na to aj prachy, lebo, to sa mi ešte sníva, cesta bude stáť cca 5000 eur.
Na pravde mám 1 comment! A ešte k tomu príjemný. Wow, som dojatá. Myslela som, že ak si niekto dá náhodou námahu napísať comment, bude to, ako to slušne napísať, prísnejšie. Niečo v štýle dikutérov na topkách. Tí by ma teda asi zotreli ako sirotu 🙂
Doobeda som sa stretla s Borisom, fotografom vo veku mojich rodičov. Poznáme sa od malička, občas som sa hrávala s jeho dcérou. Boris ma nahovára, aby som mu stála modelom na fotenie aktov. Odolávam už nejaký ten rok. Dnes mi ukázal svoje fotky, ktoré fotil v rôznych obdobiach života. Samé holé baby. Nalomil ma. Dohodli sme sa, že zajtra ráno možno prídem a bude ma fotiť. Upozornila som ho, že už nemám také cecky ako tie jeho baby na fotkách :).
Pochybnosti, pochybnosti.. mám strach, že prídem o svoje životné istoty – život s partnerom a s deťmi, spolu. Ale zároveň mám pocit že tieto istoty sú len ilúzia a dnes sa už nevládzem snažiť túto ilúziu zachovať, udržiavať. Mám kacírsky nápad nechať všetko plynúť a nezasahovať do toho, nech to dopadne akokoľvek. Možno to nakoniec bude krásne, možno bolestné.. a možno aj bolestne krásne.
Hovorím o svojom strachu mužovi. Čakám, že ma nejako presvedčí že to má zmysel, lebo ma miluje. On je ale apatický, a nedáva mi žiadny dôvod myslieť si, že ma miluje. Vzdáva sa v zmysle rob čo chceš, keď myslíš, že tak budeš šťastnejšia. Počkať, počkať, ale to som sakra chcela urobiť ja! Vzdať sa. Bóže, ešte ani toto neviem urobiť.
Večer píšem Borisovi: „Ahoj Boris, zajtra nepridem, nehnevaj sa. Necitim sa zatial na to.“ Na deviatu ráno aj celkovo mi to ešte príde priskoro..
- deň, piatok
Snívalo sa mi, že sme sa pomerili.
Ráno hráme s chlapinom šach. Vyhlasuje, že dáma je najdôležitejšia v hre. Vysvetľujem mu, že kráľ je najdôležitejší. Kráľ je hlava vojska. Nemá veľké možnosti pohybu, ale keď on zomrie, tak prehrali všetci a hra skončila. Kráľ je hlava, otec, muž. Tá dáma, čo je najdôležitejšia v hre, som asi ja. Popol si sypem na hlavu, aká som zlá ja žena na svojho muža.
Napadlo ma, že kľúčom ku všetkému je láska. Treba všetko riešiť s láskou. Mám ho rada, nech je aký je, a dokonca mi je už jedno, ako veľmi ma má rád on. Mala som nejakú predstavu o tom, ako veľmi by mal byť do mňa, ale teraz si už nie som istá. Je to, o čom snívam, skutočná láska? A to ostatné nie je teda láska? Možno sú moje predstavy o láske ovplyvnené prehnaným pozeraním telky v ranom veku..
Vyzerá to tak, že s blížiacou sa ovuláciou som čím ďalej, tým zmierlivejšia a láskavejšia. Sme teda len tvorovia ovplyvnení hormónami a nemá zmysel proti tomu bojovať? Možno len stačí vždy počkať na ten správny moment. Pred krámami zásadné rozhodnutia, pred ovuláciou láska a sex..
Na obed mi zdola zvonila znepokojená teta Paula. „Margot, tie karty, čo som ti nedávno vykladala nebol asi dobrý nápad, lebo sa mi zdá, že som ťa naviedla na nesprávny smer. Dobre si rozmysli, čo urobíš a nerozbíjaj tú vašu rodinu predčasne.“ Povedala mi, že sama si nie je istá, či dobre urobila, keď sa rozišla s otcom svojich detí, ktorý ju podvádzal kade chodil. Jej deti sú v mojom veku. Má pravdu a ani nechcem takéto radikálne riešenie. Teraz nie. Uvidíme, čo ešte prinesie dnešný deň.
Ešte premýšľam, že menštruačný cyklus nie je asi veľmi vábny názov článku. Potrebujem vymyslieť niečo vzletnejšie, básnickejšie, napríklad žena a život 😀
Celá debata | RSS tejto debaty