teta straka

25. deň, sobota

Začínam mať negatívne myšlienky, všetko ma štve. Hlavne ma štve situácia, v ktorej som už dlhodobo a cítim sa v nej uväznená. Večer pred spaním ma napadá radikálne riešenie. Rozdelilo by to rodinu, museli by sme sa sťahovať na lazy. Bez auta. Veľmi sa mi nechce, ale určite by to pohlo veci dopredu. Hlavne aby sme sa pohli niekam! Už pomaly jedno kam, lebo pohár trpezlivosti práve pretiekol. Chcem mu to hneď povedať, ale už našťastie spí.

26. deň, nedeľa

Deň ako každý iný, až kým neprišlo na ožehavú tému. Predstavila som mu svoje radikálne riešenie zo včera. Čo by si povedal na to, keby to bolo takto?

27. deň, pondelok

zdá sa mi, že to s tým PMS nie je až také zlé. Až do poobedia. Malý detail nebol presne podľa môjho očakávania, tak som to všetko vykydla do SMS. Tentoraz si to zlízol poriadne.

„Uz mam toho dost. Zajtra si prosim zober volno, budes na rodicovskej. Budem ja robit pre zmenu. A vies co kludne povedz mirovi ze kedze nevies doniest domov normalne prachy tak ostanes na rodicovskej. Jbm uz na fetakov skrvnch vsetci ste jbnti kkti“

Večer sa cítim ako pred smrťou. Aký mal môj život doteraz zmysel?

28. deň, utorok

nová koncepcia spolužitia sa realizuje. V prvých momentoch mám pochybnosti, či som to neprehnala, či je to ešte v rámci mojej role ženy a matky. Či si toto vôbec môžem dovoliť spraviť.

29. deň, streda

som spokojná. Idem vybavovať čo je nutné a píšem svoj prvý blog o ceste na kopčiansku. V noci ešte pozerám na nete ten menštruačný cyklus. Čo znamenajú tie jednotlivé fázy?

1. deň, štvrtok

v noci som to konečne dostala.

Vybavujem s mamou, trochu sa hádame, ale nakoniec sa rozhodnem vzdať a podvoliť sa jej vôli. Idem s ňou teda do roboty. Je to zvláštne tráviť zase raz dobrovoľne čas so svojou mamkou. Ktovie, čo by som za to dala keď som bola malá, pomyslím si. Sranda, ako sa to zmenilo, že už nemám veľmi takúto potrebu – byť so svojou mamou. Už sa tomu skôr vyhýbam. Ale teraz som sa rozhodla, že si to budem užívať. Uvedomujem si, že ľúbim svoju neurotickú, ustrašenú, paranoidnú a často veľmi kritickú mamu. Po čase sa lúčime a mama je spokojná. Ja tiež.

2. deň, piatok

cestou domov zo škôlky ma napadne: čo keď sa časom rozídeme? Čo keď sa k sebe nehodíme? Čo keď ho neviem mať rada tak, ako by to potreboval? Čo keď sa nájde iná žena, ktorá to bude vedieť? Napríklad ako tá usmievavá nenápadná brunetka na plagáte, okolo ktorého prechádzam? Ale potom si hovorím, že v tom prípade dobre pre neho a prajem mu to. Mala by som byť asi usmievavejšia, mať čo najradšej seba a život. Asi len v tom prípade sa môže niečo zmeniť. Mám pocit, že mu až tak nezáleží na mne ako na žene. Ale to sa odvíja od toho, ako na mne záleží mne.. Ale ako to zmeniť? Treba si položiť tú správnu otázku, potom by som mohla dostať tú správnu odpoveď. Takže akú otázku si mám vlastne položiť?

Úvaha druhá: a čo keby mi bolo všetko jedno? Čo keď je to jedno? Čo keď ten správny stav mysle príde v presnom čase, ani o sekundu skôr, a nemá zmysel sa kvôli tomu dopredu stresovať.

Poobede rozmýšľam o homeopatii. A ako vysvetliť tým, ktorí jej neveria, že sa mýlia.

„Concerning matter, we have been all wrong. What we have called matter is energy, whose vibration has been so lowered as to be perceptible to the senses. There is no matter.“ Albert Einstein

Skúsim na ten svoj ekzém homeopatiu – staphysagria 200ch pod jazyk. + čaj z pestreca mariánskeho. Teta Paula hovorila že teraz do konca apríla je podľa lunárneho kalendára veľmi vhodný čas ho piť, ak si chce človek očistiť pečeň.

22h: mám kovovú chuť v ústach. Fajčenie ju ešte zhoršuje.

3. deň, sobota

snívalo sa mi, že ten žebrák sa dal dokopy s M. pred očami našich detí. Keď som na nich prišla, ako sa bozkávajú za rohom, vyplieskala som ich po papuli. Potom som ešte hodila na M. živého chrobáka keď ležala v posteli. Zľakla sa. Tak jej treba, špine jednej koketnej, keď mi chce odlákať muža!

Ráno som rozmýšľala nad tým snom, nad esenciou M. Je to veľmi nezávislá žena, hlavne v tom, že jej je jedno, čo si kto o jej konaní myslí. Nesnaží sa nikomu zapáčiť. Venuje sa tomu, čo ju zaujíma. Má ma toto spolužitie donútiť k tomu, aby som sa takouto ženou stala?

Na spodnej pere mi začal pučať herpes.

Večer mám stretávku zo strednej školy.

4. deň, nedeľa

Včera som sa na tej stretávke pekne opila. Dnes mi je nanič, ale zato prežívam mentálne pekný deň. Heslo dňa: nič netreba brať príliš vážne. Vzťahy, seba, situácie.. cítim sa oslobodená od problémov, ktoré ma ešte včera trápili, zožierali. Zároveň už mám obavy, že tento odľahčený stav mi vydrží len do vytriezvenia poslednej bunky.

5. deň, pondelok

ešte stále som unavená a liečim sa.

Cítim v duši nepokoj. Na stretávke som bola jediná, kto nepracuje. Na letisku v stánku som si prezrela viacero časopisov o varení, dizajne, literatúre, cestovaní aj vtipy. Ale ani jeden ma nezaujal do tej miery, že by som ho chcela čítať. Najviac ma zaujal názov 1 časopisu, ktorý sa volal Bad ideen – žeby zlé idey ? 🙂

Cestou domov z letiska si kladiem zásadnú otázku: čo mám robiť? Aké je moje poslanie?

Idem hodný kus peši, lebo tak sa mi lepšie rozmýšľa. Nápis na taške hovorí: „otvorte si dvere“ ale aké dvere? Kde sú? Veľmi som sa neposunula, ale budem aspoň odteraz pozornejšia pri otváraní dverí.

Večer mám úplnú depku. Neviem, čo ma baví, nemám žiadny konkrétny pracovný projekt.

6. deň, utorok

Napadlo ma, že by som mala rozmýšľať ako 2-ročné decko: „Ja!“

Ešte stále som unavená a zdecimovaná. Mám pocit, že muž ma nemá až tak rád. Stále točím toto dokola. A prehrávam. Je to hrozný pocit prehrať všetko. A ešte horšie sa cítim, lebo viem, že si za to môžem sama. Som nanič, lebo sa neviem mať rada taká, aká som. Ako to sakra tá Anita Moorjani robí?? Už mám po krámoch, tak by som mala byt ok!? Ale som smutná, bez života, nadšenia a radosti. Čo sa to deje? Prečo som zase v tejto sračke? Len kľud, Margot, počkaj si ako v tom sne, keď sa nevieš zobudiť. Snažíš sa, ale vždy, keď si myslíš, že si sa už zobudila, zistíš, že ešte stále spíš. A na koniec sa teda prestaneš snažiť, počkáš si, a tvoje telo ťa zobudí, aby sa nezadusilo.

Takže počkám asi aj teraz, kým ma telo zobudí z tohto sna. Rezignujem na to byť zodpovedná, úspešná, krásna, múdra, zdravá, vtipná, spokojná, milovaná.. hlavne milovaná, aby sa nikto na mňa nehneval, aby ma mal partner rád, aby som bola spoločensky prijateľná, čistá a morálna. Tak na toto všetko sa teraz vykašlem.

Teraz si ľahnem na lavičku ako bezdomovec a budem na všetko rezignovať. Bude mi všetko jedno. Hovoria tomu aj meditovať. A možno budem preciťovať všetky strachy..

Zaspala som. Zobudila som sa asi po hodine. Beznádejné mentálne mrákavy s pred hodiny sú preč. Ale radosť sa ešte nedostavila. Je kľud, bezvetrie, prímerie.

Po chvíli ma zase začína zožierať, že nič zmysluplné nerobím. Idem si teda ešte ľahnúť na slnko a „meditovať“.

Po chvíli vstanem s novou myšlienkou: budem povoľná všetkému – okolnostiam, obrazom pred očami, ceste. Nebudem ich posudzovať, iba prijímať.

Kúpila som si knihu Tajomstvo okamžitého liečenia. Kniha mi zahrala do dnešnej noty. Začínam vedome vnímať svoje telo – vnímam ruku, nohu, žalúkok, vagínu, hlavu. Nevymýšľam úspešný projekt, len vnímam svoje telo. Táto „práca“ sa mi páči.